Ako sa ne(stať) spisovateľom)

Autor: Jarmila Durániková | 2.11.2011 o 15:18 | (upravené 2.11.2011 o 15:33) Karma článku: 4,15 | Prečítané:  403x

Už od rannej puberty mala pocit, že je talentovaná. Chodila do všelijakých literárnych krúžkov a postupne vyhrávala ceny. Za Ódu na Lenina dostala cenu až v Kyjeve. No nemala na to dobré spomienky. Chytila črevnú chrípku a domov priletela s vysokými teplotami , matrioškou a diplomom.

Písala vždy a všade. A zatiaľ čo iným pisálkom už vychádzali knihy, Gerta sa nemohla presadiť. Nepísala vôbec zle, žiadne ženské romány. Ale nemohla sa zbaviť jednej chyby: občas  jej ušla pointa.. Žiaľ, každý vydavateľ i kritik si to hneď všimol .

 

Rukopis poviedok Gerdy Trúdovej putoval po rôznych vydavateľstvách . Každý deň dochádzali Gerte listy s  afektovaným oslovením „ Milá pani Gerda...“

Rôzni nechápavci jej radostne písali precízne formulované vety o tom, že je síce dobrá ale nehodí sa do programu vydavateľa na tento ani budúci rok.

 

Zapla si rádio.

„ Vítam v štúdiu milého hosťa. Je ním  Petra Degenerovaná – Sladká. Jej nový román „  Čo ti podarujem“ sa práve dostal na vrchol slovenskej čítanosti.

Petra , blahoželám k úspechu. Čo vás viedlo k tomu...“

Gerda prepla na inú stanicu.

 

Kúpila si ten román. Po prvých desiatich stranách začala  trhať strany na  úzke rezanky.

 

„ Píšu všetci, ale nečíta nikto. Dnes mi vrátili všetky poviedky,“ začala fňukať Gerda na širokých pleciach svojho manžela, jadrového fyzika.

  A tá súťaž , čo tam posielaš poviedky?“ snažil sa ju ukľudniť Newton.

  Myslíš tých zasraných snobov čo sa hrajú na filozofov? Musíš napísať niečo zvláštne . Napríklad celú knihu napíšeš rečou malého dieťaťa.“

„ Čože?“

  Napísal ju Bubko Dobrávodka. Literárny svet sa teraz delí na tých čo ju čítali – intelektuáli a tí , čo ju nečítali – idioti.“

„ A ja som ju čítal? Nepamätám sa...“

„ To nič, Newton, ty máš výnimku.“

 

Vo vydavateľstve Art + Art sedela Gerda už štyri hodiny. Čakala na pána Weissa, ktorý rozhodol o tom , že jej nevydá knihu.

Vybehla sekretárka v krátkej  sukni.

„ Pán Weiss vás už dnes neprijme.“

„ To nič, ja počkám.“

„ Opakujem : už vás dnes neprijme.“

„ Tak fajn, povedala Gerda a cez otvorené dvere sa vrútila do Weissovej kancelárie.

„ Čo si to dovoľujete? Ste sa zbláznili?“

„ Chcem vedieť, prečo mi nevydáte poviedky. Než mi to nevysvetlíte, nepohnem sa.“

„ Nemám čas. Poslal som vám list.“

  Ale z toho sa nedal vyčítať dôvod vášho odmietnutia.“

„ Nechám vás vyviesť ochrankou.“

Obrovské tlamy uchopili štíhlu Gerdu a vyhodili ju na parkovisko pred budovou. To, že si pri páde dotĺkla kolená, ju nevyviedlo z rovnováhy. Ale pri pohľade na roztrhané lykrové pančuchy chytila amok.

 

Doma si musela dať poriadného panáka.

V novinách  si prečítala, že moderátorka s IQ 89 pokrstila svoju siedmu knihu. „ Ako sa stáť slávnou spisovateľkou.“

Gerda sa rozhodla, že bude konať. Len nie hneď. Musí si to celé premyslieť a pripraviť pomstu.

 

Prihlásila sa do intenzívneho kurzu bojových umení a prvej pomoci. Prestala písať a oddala sa svojmu poslaniu.

Newton sa vložil do roly figuranta, na ktorom si Gerda deň čo deň precvičovala naučené pohyby. Iba trikrát sa dostal do bezvedomia. Ale čo by neurobil jadrový fyzik pre milovanú ženu?

 

Večer čo večer štartovali žigulíka a sledovali Weissa. Jeho streotyp náhraval Gerde do karát. Čakali už len na zmenu letného času na zimný.

 

Deň D nastal.

Newton , s pančuchou cez hlavu , sa postavil pred Weissa a tresol ho naučeným pohybom po hlave . Hneď potom  odbehol k autu.   Na scénu pribehla Gerda. Medzitým stihla zavolať záchranku , televíziu Markríza a Ach!  Pre každý prípad ležiaceho Weissa ešte dvakrát prehodila cez plece, aby sa neprebral tak rýchlo. Hneď na to sa začala hrať na vážneho zachranára a poskytovala vydavateľovi prvú pomoc. To už sa začali vynárať rôzni zvedavci a ostrý zvuk húkačky hlásil príchod záchranky , ktorú predstihla už jedna z televízii.

„ Pacient je v stabilizovanej polohe, pravidelne dýcha,“ hlásila celý postup prevej pomoci Gerda.

„ Skvelá práca. Aspoň niekto v tejto krajine to vie urobiť. Naložíme ho do sanitky a odvezieme k nám. Veľmi ste nám pomohli , mladá pani. A , máte tu policajtov.“

Gerda mierne znervóznela.

„ Takže vy ste pána Weissa našli na chodníku, pani  Trúdova. Bývate tu?“

„ Nie, iba som tade prechádzala. Bola som tu , v predajni nábytku a išla som smerom k zástavke MHD.“

„ Nevideli ste nijakú podozrivú osobu?“

„ Nie, veď je už tma.“

„ Čo ste robili potom?“

„ Poskytla som obeti prvú pomoc.“

„ Lekár povedal, že absolútne správne.“

„ No, chodila som do kurzu.“

„ Môžete mi to tu podpísať?“

„ Iste.“

„ Pán Weiss vám bude určite vďačný.“

„ Dnes už ľudia nie sú vďační za nič. Môžem ísť?“

„ Odvezieme vás domov.“

Gerda bola vo večerných správach a na druhý deň vo všetkých bulvároch.

 

Weiss nemal vážne poškodenia.  Na druhý deň ho  z nemocnice prepustili.

Zavolal Gerde a pozval ju na večeru.

„ No teda, čakal by som každého iného, len nie vás,“ privítal ju sklamane.

„ Život je už raz taký, pán Weiss,“ povzdychla Gerda.

„ A že práve vy ste sa tam vyskytli a práve v dobe , keď mňa ktosi napadol?“

„ Cesty božie sú nevyspytateľné.“

„ Oháňate sa tu Bohom, ale vaše poviedky sú plné sexu a ironických narážok na katolícku cirkev.“

„ No a ? Sú to poviedky...“

„ Chceli ste sa mi pomstiť Gerda?“

  Prečo by som to robila? Vaše vydavateľstvo nie je jediné v tejto republike.“

„ Ale jediné vám urobí reklamu, aby vás ako neznámu autorku niekto čítal.“

„ Kašlem na vaše vydavateľstvo. Smiem si dať whisky, keď už ste ma pozvali?“

„ Vy nie ste v poriadku, Gerda.“

„ To vy- vy ste mali úraz hlavy.“

„ Ešte niečo, okrem tej whisky?“

„ Dám si najdrahšie jedlo, a ké tu majú a ešte k tomu drahý dezert.“

Weiss zbledol.

„ Iba som žartovala.  Ste suchár, pán Weiss. Majte sa krásne, tú whisky si dajte do nákladov.“

 

O týždeň na to zavolal Weiss Gerde opäť.

„ Prehodnotil som vaše poviedky. Nie je to bohviečo, ale už sme vydali i horšie. Mohli by ste sa zajtra staviť: Dohodnite si čas s mojou sekretárkou.“

  Ó, aké milé od vás. Úplne na dosratie. Ešte teraz ma bolí koleno od pádu na chodník pred vašou fabrikou. Ten váš bodyguard je riadny surovec. A vidíte, ja miesto toho, aby som vás žalovala, ešte vám zachránim život. A nič po vás nechcem. Kniha poviedok mi vyjde o mesiac v Česku. Smiem vás pozvať na krst? A mohli by ste zobrať so sebou aj nejakého literárneho kritika?“

„ Tak veľa šťastia, Gerda.“

„ Aj vám , Apropo, mali by ste sa zapísať do kurzu sebaobrany. Jeden dobrý vám môžem hneď doporučiť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?