Boli sme na pohrebe v jednej dedine na Spiši. I keď nie som veriaca, kostoly ma fascinujú hlavne z hľadiska architektúry a nevyhýbam sa im.
Na laviciach tohto kostola som však zbadala fotky Mons. Jána Vojtaššaka, spišského biskupa. Na druhej strane fotiek bola modlitba „ za blahorečenie Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka.“
Slovenskí veriaci, podobne ako voliči niektorých politických strán , majú vysokú mieru tolerancie a nepohne nimi nič, žiadna kauza . Stačí dobre načasovaný a nasmerovaný pastiersky list. Ale modlitby za vyhlásenie Vojtaššáka za svätého, to je snáď predsa len trochu prisilná káva.
Ján Vojtaššák bol významným predstaviteľom totalitného slovenského štátu. Bol dokonca podpredsedom štátnej rady v rokoch 1939 až 1945. Nebol to žiadny hrdina, práve naopak. Aktívne kolaboroval s totalitárnym režimom a jeho antisemitizmus vyústil do známej tragédie. K židom mal od začiatku odmietavý postoj, považoval ich za cudzí a nepriateľský živel v slovenskom národe a najväčších nepriateľov Slovenska.
Známy je aj jeho výrok: „ V Spišskom podhradí zostáva ešte jeden žid, menuje sa Lorinc. Poznám ho dobre, je to najväčší gauner z Podhradia, a komunista.“ Vojtaššák sa nepriamo postaral o deportácie / a tým pádom istú smrť/ takmer všetkým židom z Podhradia.
Okrem toho mlčal aj pri presadzovaní zákona o zákaze adopcie židovských detí nežidmi.
Paradoxom je , že slovenský štát, i keď nebol okupovaný, bol prvým, ktorý pristúpil k deportáciám už vtedy, keď ešte ani jeden z fašistických satelitov nebol ochotný sa na tomto zločine podieľať. Takí agilní boli Tiso , Vojtaššák a vládnuci klérus.
Navyše bol Vojtaššák arizátor . On však nearizoval nejakú galantériu ako vo filme Obchod na Korze, ale hneď Baldovské kúpele pre Spišské biskupstvo. V tom čase patrili židovi Friedovi.
Treba si uvedomiť , že holokaust neboli len plynové komory a vraždenie, ale aj jedna obrovská rabovačka .
A aby toho nebolo málo.
Vojtaššák jednoznačne odmietol SNP v roku 1944. Považoval ho za sprisahanie marxistických a protestantských intelektuálov, ktorí zorganizovali v Banskej Bystrici štátny prevrat a vyhlásením Československej republiky zrušili vládu kléru.
To, že bol obeťou komunistických procesov a roky strávil vo väzeniach , ho ešte nestavia do roly morálnej autority hodnej obdivu, a úcty. Jeho blahorečenie bude neúctou k všetkým obetiam Tisovho režimu a vážne zľahčovanie zločinov proti ľudskosti.
V našej krajine platí zákon o zákaze propagácie symbolov fašizmu. Platí to pre všetkých, aj pre cirkev.
Vojtaššák v tomto svetle nie je osamelý. Stačí sa prejsť po Poštovej ulici v Košiciach a do oči vám udrie busta Jánosa Esterházyho, veľkého obdivovateľa Hortyho a vyznávača fašizmu. Keďže je na súkromnom pozemku , nevzťahuje sa na ňu zákon. Je ale umiestnená blízko ulice, aby bola lepšie viditeľná. Zdá sa, že to okrem pár ľudí, vrátane mňa, nikoho netrápi.
Záverom citát britského politika Burkeho: „Jediná vec nutná pre triumf zla, je aby dobrí ľudia mlčali.“
Rozhodla som sa nemlčať...
PS: Všetky údaje sú z verejne dostupných zdrojov.