Spomienka na Sobibor

14.10.2013 o 14:15 (upravené 15.10.2013 o 8:48) | Karma článku: 13.67 | Prečítané  249-krát

14. Oktobra 1943 , teda predne pred sedemdesiatimi rokmi , vypukla vo vyhladzovacom tábore SOBIBOR vzbura väzňov, vďaka ktorej si 54 ľudí zachránilo život, a čo v konečnom dôsledku viedlo k likvidácii smrtiacej mašinérie.

Prečo by sme na tento deň nemali zabudnúť? Pretože práve tu zomrelo násilnou smrťou presne 24378 Slovenských židov . Viac , ako v Osvienčime. Pár slov o tábore S výstavbou tábora sa začalo v marci 1942 . Proces vyvražďovania  prebiehal nasledovne: Predtým, než sa Židia vyzliekli, Oberscharfúhrer mal uvítaciu reč. Zvykol si obliecť biely plášť, aby vzbudil dojem lekára. Oznámil im, že budú poslaní na prácu, ale v tomto tranzitnom tábore sa len osprchujú a vydezinfikujú, aby boli chránení proti týfu. Po vyzlečení sa vybrali „ tubou“ priamo do plynových komôr za doprovodu Ukrajincov. Hneď, ako vstúpili do komôr, Ukrajinci zavreli dvere, zapli motor a obete sa udusili sa výfukovými plynmi. Po splynovaní sa otvorili dvere a nastúpilo židovské odpratávacie  komando, mŕtvolám sa  povyberali zlaté zuby a začal proces spaľovania  tiel na roštoch. Pri každej vstupnej selekcii bolo vybraných zopár silných mužov (pre prácu vo vyhladzovacej časti tábora )  ako aj skúsených remeselníkov. Esesmani totiž aj v týchto podmienkach ľpeli na kvalitných uniformách, šatách a ozdobách zo zlata. Úteky zo Sobiboru Keďže Sobibor bol najlepšie organizačne zvládnutý, úteky neboli jednoduché. Do konca roku 1942 nie sú žiadne záznamy o individuálnych útekoch. Jediné svedectvo je o úteku mladého muža. Schoval sa medzi šatstvo obetí, ktoré sa vyvážalo vlakmi zo Sobiboru. Údajne sa mu podarilo dostať do geta v Chelme a zburcovať celú komunitu. Jeho osud  zostáva nejasný. Na jar v roku 1943 utiekli zo Sobiboru dvaja poľskí väzni z Chelma. Preštikli ostnatý drôt a podplazili sa. Ako odplatu si esesmani vybrali úžasné krvavé divadlo. Spomína Toivi Blatt:/ osobne som sa s ním párkrát stretla/. „Zoradili sme sa na appel platz, pekne v radoch. Každý desiaty v rade bol vybratý a popravený. Bože , to bol nervák...“ Po tomto úteku bolo okolie tábora zamínované. Urobili s aj mnohé opatrenia v rámci tábora- napríklad vodné priekopy.  Útek z pekla Sobiboru sa zdal byť nemožný... Hnutie odporu a príprava povstania Nápad zorganizovať masové  povstanie a utiecť z pekla Sobiboru vznikol začiatkom roku 1943. Väzni si začali čím ďalej tým viac uvedomovať, že nastane taký okamih, keď tábor splní svoju historickú úlohu a ich postihne osud ich mŕtvych príbuzných. Hlavným reprezentantom myšlienky povstania bol Leo Feldhendler, tridsiatnik, syn rabína. Všetky plány sa však rúcali ako domčeky z karát. Zlomovým bodom sa stal23.september 1943, keď do tábora priviezli 2000 Židov z Minska, medzi nimi 100 sovietskych vojnových zajatcov pod vedením dôstojníka Alexandra Peczerského. 34 ročný otec malej dcéry žil v Rusku, v Rostove nad Donom. Čoskoro pochopil, o čo v tábore ide. Saška, familiárne nazývaný väzňami, bol silný ruský „ molodec“  Spojil sa s Feldhendlerom a naplánovali perfektné povstanie, do ktorého zapojili takmer všetkých väzňov v tábore. 14.október mal byť najlepším možným termínom, pretože boli veliteľ tábora i jeho zástupca na dovolenke. Plán pozostával z 2 častí: Prvá: Vylákanie esesmanov pod rôznymi zámienkami do dielní a ich fyzická likvidácia 15.30 – 16.30 Druhá: Útek zo Sobiboru 16.30- 17.30 14. Október 1943 Všetci väzni boli od rána nervózni a vzrušení. Nádherný slnečný deň vzbudzoval nádej. Všetko sa zdalo byť podľa plánu, nacistov (okrem dvoch ) sa podarilo zlikvidovať a väznom sa podarili ukoristiť zbrane. Peczerski so zbraňou v ruke zreval: Za vlasť, za rodinu!“ a väzni sa rozpŕchli jednak cez hlavnú bránu jednak preliezli pomocou rebríkov plot a utekali k lesom cez mínové polia.Prví utekajúci boli zabití mínami alebo zranení...Tí po nich však mali prirodzene viac šťastia...Ukrajinské stráže a narýchlo povolané posily však zahájili paľbu a mínove polia tiež urobili svoje. Ale Peczerski a skupina väzňov sa dostali bezpečne do lesa. Utečenci sa schovali v okolitých dedinách, no mnohých zavraždili poľskí sedliaci v nádeji, že majú so sebou cennosti. 54 ľudí prežilo peklo Sobiboru a dožilo sa aj konca vojny. Práve oni mohli podať svedectvá o masovom vyvražďovaní počas súdnych procesov. Žiadny Slovák však inferno Sobiboru neprežil. I keď vzbura nebola úspešná, znamenala definitívny koniec fungovania tábora. Podľa niektorých historikov to bola najvýznamnejšia vzbura v histórii fungovania koncentračných táborov. Dnes ešte žije vo svete zopár ľudí,  asi štyria  , ktorí prežili Sobibor. Od 5. mája 1942 do 14. októbra 1943 násilne zomrelo v Sobibore 236 až 257 000 obyvateľov Židovského pôvodu z Európy. Nezabúdajme na nich... PS: O Osudoch tých čo prežili ako aj o osudoch esesmanov , mám detailne informácie.

Hlavné správy

SPORT.SME.SK

Miro Hlinka: Odišiel hokejista, čo vedel spájať tím

Mal vzácnu vlastnosť. Pôsobil ako spojovací článok medzi hráčmi, spomína na majstra sveta tréner Ján Filc.

Z DOMOVA

Štefan Harabin: Fico ani Mečiar mi nediktovali

Bývalý predseda Najvyššieho súdu tvrdí, že voliť nového šéfa by dnes bolo protiústavné.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Azbukou písané noty

Primárny cieľ ruského informačného úderu nie je presvedčiť publikum, že pravdu má Kremeľ.


Už ste čítali?