Ako som sa stala z dobrej manažérky nedobrou upratovačkou.

Autor: Jarmila Durániková | 31.7.2016 o 13:45 | Karma článku: 7,70 | Prečítané:  1999x

Pripadala som si ako jazdecká kobyla, ktorá by ešte zabehla, ale prvá už nebude. Firma  bola pre mňa všetkým.  Obrazne povedané: za šéfa by som i dýchala, ak by bolo treba.

Pravdou je, že práce bolo viac a viac, celé sato na mňa valilo ako " rolling

sto nes". Moje  SOS šéf ignoroval. Najjednoduchšie bolo ma vyhodiť ako starú ponožku.

Neolo mi to jedno. Ale mala som plán B- Anglicko. Civilizovaná krajina, jazyk , no úžas!"

.

 Prvý pokus k moslimom s malým aut istom nevyšiel  , na šťastie.

Trvalo dva mesiace , než som  si po asi dvadsiatich  skype  pohovoroch  bola istá , že toto bude dobre, a rodina tiež chcela mňa.

Prosto zhoda.

Akurát, že som už nemala peniaze, a prestala dom platiť všetky  záväzky  a nebolo ich málo. Moja  apokalypsa  už klopala na dvere.

 

 S odhodlaním a štyridsiatimi piatim eurami som sa vybrala za kanál . Autobusom .

Keď sme sa s chlapcom, čo ma mal vyzdvihnúť na Victoria Coach stati on ,asi  po hodine motania našli., aj a som sa ocitla v aute, . bola to úľava. Mladý Poliak mi povedal, že som mala obrovské   šťastie , lebo je to mimoriadne bohatá rodina, a že budem spokojná .Miesto,  na ktoré ma viezol ,bolo v poľnohospodárskej oblasť i , štyridsať kilometrov na západ od Londýna.

Zaviezol ma do Ofisu , ktorý viedla sympatická Argentínčanka Mária,

s príšerným prízvukom. A povedala mi rovno., že to nebude ľahké, lebo  Peggy je je Peggy.Podla agentúry mala mať Peggy rakovinu  v konečnom štádiu, a že je dobre že  nie pred  smrťou. mala 69 rokov.

Opak bol pravdou.

Bola vitálna, lietala s autom a čakala až jej dokončia krásny anglický " Cottage", na statku ,podla jej predstav.

Statok bol obrovský, na miernom kopčeku sa niesol obrovský House, starý asi 200 rokov. Niečo  ako hrad, len v menšom.. Bolo tam dvadsať  izieb  k  takmer každej kúpeľňa .Niektoré kúpeľne boli krajšie ako  izby. Nechcela by som tam žiťˇ.Pôsobilo to na mňa depresívne.

V House žila jej dcéra s deťmi rôznych manželstiev a so svojím manželom , Henrym , ktorý mal viac rokov ako jej matka  .  Bola to mimoriadne pekná žena ,  ale studená ako ľad. Okrem toho tam žilo päť veľkých psov. tri vlčiačice a  dvaja labradori.. Henryho som videla až neskôr. Stále totiž bol

 " In air", lebo v niečom podnikal , ale v čom, to nikto nevedel.

Ona to tu celé manažovala. a Mária sa starala o celý dom.

 

 

Keď  už  " Cottage už ako tak fungoval, musela som sa presťahovať ku Peggy. Síce všetko bolo nové ale   ako by z minulých storočí. A súper moderna kúppelňa s množstvom skla , sa tam  nehodila už vôbec.

 

Moja izba  bola malá., ale milá.

Prvé spanie nedopadlo najlepšie

Išla som si ľahnúť, a dvere nikde. v izbe zima ako v Carihrade.

Povedala som toPeggy.

" Nemám dvere a je mi zima,, sťažovala som sa. "

" To vydržíš," bola jej lakonická odpoveď.

" Zakuklila som sa ako sa dalo.  Zrazu som si bola istá že v izbe okrem mňa, dýcha ešte niekto iný.

.Vyletela som ako blesk. A tam ,pred vstupomdomojej izby , ležala veľká vlčiačica, a veselo sa oblizla. Zostala  so mnou až do rána.

.

Ďalší deň som vybehla za stavby vedúcim .Vlaste za jeho pracovníkom.

 "Nemám dvere, internet ani signál pre mobil. Som úplne izolovaná."

" Najprv na mňa iba zízal.  Bol mi tak asi po hruď.

Tie dvere budeš mať. Ako sa voláš?"

" Jarmila."

 A tak som ostala Džamilou až do konca.On sa volal Niki, pochádzala z Kosova  a bok mimoriadne šikovný. On, jeho bratranec a stavby vedúci, to boli moje svetle body.

 

Peggy  aj a a sme sa nemali radi.Ppo prvom týždni som chcela odísť., ale nemala som peniaze. Poliaci ma utešovali, že to bude dobre. Ale nebolo. Drela som tam ako otrok, stále sa niečo dorábalo  a vysávala som i päťkrát denne.,  a nosiť vysávač denne po strmých schodoch, to nebolo nič veselého. Okrem  toho

som jej vôbec nerozumela. Ona z toho bola na prášky , stále vravela že neviem anglicky , a že mali zobrať niekoho lepšieho.

Navždy som stratila ilúziu  o tom že viem dobre anglicky.

Vrátilo sa mi to až neskôr, keď som v Lloyd banke rozosmiala na celú miestnosť   manažéra Mathewa, čo sa mi na prvom stretnutí javil ako suchár. A teraz  pochválil moju angličtinu aj s akcentom.

Ale vráťme sa k Peggy.

 

 

 

Pri prezliekaní bielizne  som , prepadla na celej celej čiare Nie som zvyknutá  na veľkosti velkostíXXXL, a ani ustielať posteľ čo má päť vrstiev. , a perina váži tonu...

Po dlhom trápení sa mi to po čase podarilo.. Každý deň som jej krásne ustlala  posteľ, akurát som raz vymenila Tedy Beerov.

 

Nočná mora  m zvaná CHair alebo Scooter, si už mydlila ruky.

Mojou úlohou bolo  vybrať z kufra jej auta spodnú konštrukciu, a zmontovať ju  na pojazdnú stoličku, v ktorej sa bude prevážať po predajniach.

  Mne sa zdalo, že toto nezdvihne ani poriadbý chlap., nieto ja. Aj mi na prvýkrát spadol.

Vyhražala s a mi, že keď to nezvládnem, pošle ma jej dcéra domov na vlastné trovy.

Poliaci ma učili techniku ako to najlepšie urobiť. Je na neuverenie, že som to zvládla . Pri každom  nákupe som to robila dvakrát: Vybrať  a potom naložiť spät.Chrbát som mala akoby na dve časti.  .Zvykla som si.

To  ,ako vyzerali naše nákupy si môžete ť predstaviť: ona sedela vo svojom skútri ja vedla nej najväčším možným vozíkom a ona len mávala rukami a tamto, toto vráť tamto...Nakupovala a vyhadzovala .. a znovu. takmer denne.

 O ppredvianočmom nákupe ani nevravím. ja som si kúpila až jeden balík keksíkov., a vozík s tovarom som ledva odtlačila k autu, potom všetko do auta

rýchloi, lebo je zima. , potom rozmontovať a skútra a ak nespadnem ,naložiť ho do auta.

Pribehol chlapík: " Nerobte to, poškodíte si chrbát,"...

" Ale ona ho zastavila :" Je na to zvyknutá."

A on  na mňa len zdesene civel.

Keď už bola konštrukcia s kolesami v kufri, a presne sadla , Peggy vyhlásila: ItsDone. Go home for KAPATY.

Týmto slovom riešila všetko . Tovar sme  nikdy nevyniesli z auta ihneď, ale až po KAPATY. ( Cupof tea) teda čaj s mliekom.

 

Niekedy som videla v kontajneri úplne nové potraviny.  jahody, hrozno, paradajky., nič im nebolo. Boli uzavreté a boli v dobe upotrebenia. Tajne som to dala Márii aby sme to mali v Ofice všetci čo tam sme.

 

 Vyhodila aj " brend new sveter , celkom mi sedel , bol teplý, tak som jej povedala , že si ho nechám,  ak by jej to nevadilo.

.

Mojou u  vymoženosťou bol to, že som mala k dispozícii izbu v dedine, v Ofise, kde bývali aj iní ľudia, ale hlavne Mária s manželom a synom. To bol môj azyl. Mária bola moja úžasná kamarátka.

 Blížili sa Vianoce.  A pozvali ma na večierok

Celý deň s me s Argentínčankou upratovali , nosili , žehlil., že som akurát mala dosť.N kolenách som čistila vzácny koberec a česala strapce.

Večierok bol asi to najlepšie , čo som tam zažila. Usadili ma rovno

K najväčšiemu " Bosovi," a ja som si vravela: Len Dačo nevyliať.

Ale dopadlo to dobre , a systém darčekov , keď neviete od koho je , lebo každý

kúpi niečo niekomu.. Bolo to milé a s Henrym  sme našli množstvo zaujímavých tém. Ale potom som ho už videla len raz, v aute.

Tešila som sa na Vianoce v Ofise, lebo mal prísť jej syn s vnučkou., moja posteľ musela byť voľna.

 Ale nikto v ofise nezostal, tak som z toho nebola nadšená.

24.12  som si to razila ako vždy do do Ofisu, u Indov som si kúpila malú whisky, nejaké koláčiky , a  s nie veľmi dobým pocitom  som sa približovala k domu. Sama so m na štedrý deň nikdy nebola. Ale v Dome sa svietilo. Otvorila som dvere a objavil sa kolega CHORCHE, tiež Argentínčan, lebo mu zmenili let do ich krajiny.

 

 

Strávili  Štedrý deň spolu. On si púštal Latino tanečnú hudbu, ja Led zeppelin.

Na druhý deň som m odišla k Peggy- pozvala ma na slávnostný obed.

Bol pekný deň , všade ma zdravili  jazdci na koňoch, a ked som už bola temer pri dverách, začali hrať zvony z krásneho gotického kostola len cez cestu. Bolo  to krásne  a romantické. Než som nezaklopkala.

Otvorila dvere , podala mi vysávač a povedala" Allaround"!

 Nie som veriaca, ale Vianoce doslova prežívam, a toto?

Po povysávaní domu  sme jedli moriaka s ružičkovým kelom. ,a miesto koláčov  boli biskuits.

Neskôr prišla jej dcera s rodinou, , dary už boli rozdané, Ja jedina v Sviatočných šatách. Doniesli mi obálku s fotkami celej rodiny a psíkov. Pekné, vravím si. Rodina je rodina. Išla som si obálku odložiť,a z nej vypadla dvadsaťlibrovka. Potom viac a viac  viac ca viac. Ostala som stať, lebo sedieť nebolo kde.

Zo šokovaná som im poďakovala. Posledné tri roky sme nedostali žiadne vianočné odmeny, a tu som bola  len mesiac a niečo.  Toľké peniaze. Skúpi rozhodne neboli.

Hostia odišli , ja som všetko upratala. a chystala som sa naspäť d do Ofisu. Zbadala ma a vraví: " Nikam neideš. Vieš  čo sa stalo?"

" Nigel, môj priateľ, sa dal dokopy s s matkou dieťaťa môjho syna. "

"Och, odkedy to vieš?"

" Teraraz, povedal mi to syn, niekto mu volal, Otvor víno, alebo čo chceš...som hotova.Ved je to narkomanka a šlapka. Jesus Chrisrist..."

Nebola som nadšená , že ma zabrali do tejto debaty, navyše Peggy už dosť pila, chodila vonku telefonovať, lebo  o signale sa nám mohlo iba  snívať.J. Na šťastie ma hodil do Ofisu jej syn, ako už aj predtým ,sa ma pýtal , či mám vážny vzťah. Povedala som mi , že ja na vzťahy už nie som.Bolto  to mimoriadne milý gentleman.

Po Vianociach, na môj vkus dosť biednych, sme chodili nakupovať. Chudák môj chrbát. Sľúbila som mu masáž.

Peggy nakupovala , a vyhadzovala.. A nikdy ma ničím neponúkla.

P ritom  deti v Afrike nevedia  jedlo ani nakresliť. Svet je zvrátený.

Silvestra som strávila úplne sama v Ofice. V malých m  dávkach je moje druhé ja znesiteľné.

Na nový rok  som upratovala. Ale Peggy už niekto nasadil do hlavy chrobáka. Jej krásna kuchyňa s nádherným portálom, nad sporákom , ktorý nemal žiadne gombíky a fungoval pomocou dvoch velých platní, postradal a stôl a stoličky.

I vraví mi:Džamila poď do veľkej je stodoly a nájdeme tam starý dubový stôl

a stoličky. Aj sme našli  Do jej kuchyne. sa nehodil. Ale to bol jej problém.

 

 

Môj bol ten ,že som mala po malých i väčších  kameňoch a po blate zgúľať k jej  domu veľký okrúhly stôl.

" Veď zajtra prídu builders., " snažila som sa zvrátiť katastrofu so stolom.

To " Zo zvládneme  my dve.. Ten stôl som  neviem ako gúľala a gúľala, až bol pred prahom. Ako som ho dostala do kuchyne, to nepochopím. .Našla šubky,

 a zmontovali sme ho, i bol tam.

"Ona sa tešila, a mne to bolo jedno. Samozrejme doniesla niečo na pitie,,nemliečneho charakteru a ja som mala ďalšiu prácu, Ako na nový rok, tak stále...

Ale potom sa niečo stalo.

Išli sme nakupovať do inej dediny, myslím že to bolo ALDI, tam chodila rada.

Ako  vždy zmontovať  scooter, ale tento krát om so cítila, že mi asi niečo prasklo. Ledva som sa postavila. Klasika -veľký vozík, plno alkoholu, lebo mala prísť  jej švagriná. A ostatné veci , len mlieka desať fliaš stredného balenia. Smerovala k pokladní a mňa poslala pre nejakú maličkosť, keď zrazu  ozval obrovský tresk ,všetky pokladne vypli a aPeggybola doslova zašprajcovaná do ochrannej dosky.Hned nabehli manažéri a vyslobodili ju. Nič sa jej nestalo , žiaľ ani skútru.

Všetko s sa obnovilo, ja som ťahala plný ťažký vozík, do kopca úplne ma otočilo ,, i zrazu " Deus ex machina, v podobe istého  Steeva, zvaného inžinier." Džamija, ukáž  to sem , pomohol vozíkom a rýchlo zložil skúter.

Cestou domov  sme na sa s Peggy tak smiali, že sa nedalo vydržať., nemohli sme sa na seba ani pozrieť. Áno, občas sme mali good times.

 

 

Ale potom sa vzťahy začali zhoršovať až na hranicu neznesiteľnosti

A  to už prišiel riešiť manažér, a chcel aby som mu povedala prečo nie som

 v práci šťastná .

č som  mala povedať?  že  bývať  s panovačnou ženou je mimoriadne vyčerpávajúce.? N a koniec to to vyriešila šéfka- jej dcéra, s tým,. že budem pacovať štyri hodiny u nej House, potom u Peggy tak isto , potom  pôjdem do

Ofisu.  A to t  fungovalo. Bolo to veľmi dobre obdobie. Ale trvalo iba tri týždne.

O deviatej sme S Máriou   nastúpili do Housu,m a na stole sme mali cetlíky čo máme  robiť. Ak nebol , išlo o bežnú rutinu.

Najprv očistiť okrúhly cenný stôl  takou a takou utierkou , zobrať zo stola veľkú sklenenú okrúhlu  dosku, správne ju vyčistiť, nasadťisasiť na stôl, lebo bola otočná nakoniec dať naspäť nejakú ťažkú dekoráciu .

Potom m vyložiť veci z jednej alebo dvoch umývačiek presne podľa pravidiel. Ako keby ste pracovali v kráľovskej rodine. prosto rul es

 

.

Ďalej trepalo vyčistiť topy alebo dosky vrátane ostrova to tak aby sa leskli,  nezabudnúť na priľahlé miestnosti. medzitým  rýchlo opdadky a pekne podľa rul es zložiť biele sáčky. Jedným z rules bolo to, že nič nesmelo byť

 v kuchynskom  dreze, a v odtoku sa nesmeli vytvoriť bublinky, tiež nesmelo byť  na zemi nič.na zemi. Nikdy. A iné Rules.

Nasledovalo niečo mile:ilé:  odprevadiť psov do ich domu domu ,. upratať im matrace a obliečky.

Doniesť vysávač z podzemia, povysávať kuchyňu a psiu halu, . Potom pomopovať tak isto. Prevetrať psov- to som milovala. Potom  ich doniesť späť  do haly. Ak bol čas, ešte  upratať  vstupnú miestnosť, a žehliť.

 

 

 žehleni e som nestíhala , tak to robila Mária, lebo ona pracovala do 15:00

Všetko bolo podľa rules.  Ešte i šte aj spodné pradlo muselo  byť vyžehlené poskladané podľa rules. les  Bolo  väčšinou od Victoria Sicrets, a ja som nad ním slintala.

" Prosím ťa , vieš si predstaviť moju riť v niečom takom?", smiala sa Mária.

Je pravdou, že mala zadok ako Mongolská ríša v najlepších časoch.

 

V jeden pekný piatok , keď mi to celkom dobre išlo, som sa tešila som sa na prichádzajúci   voľný deň.

Prišla som K Peggy, a na stole nebol zoznam prác, ktoré mám vykonať a ktoré si ona odškrtávala ako v škole, keď učiteľka urobila takú kckvačku .

Už bol pripravený  KAPATI.

" Tak  čo  máme dnes?" "  spýtala som sa celkom veselo.

" Special job", povedala",  Tiles."

" To zmaknem raz-dva.

" Nie, to je iné, budeš čistiť dlaždičku po dlaždičke. Ukážem ti.

Najprv rohy, potom drsnou častou  hubky do bieleho prášku vydrhneš,  a teplou vodou umyješ a vytrieš.vDonesiem ti rebrík. "To bolo milé , fakt.

 

Nech bolo  dlaždickek  dvesto. Bolo to hore dole a späť. Permanentne  ma  kontrolovala, takže somto robila poctivo. Uvarila mi capucíno, a o pol deviatej som som sa vybrala do Ofisu. Ledva som stala na nohách. A vtedy ma napadlo , že si skrátim cestu cez kostolný cintorín. Bolo ,mi všetko jedno. konečne som prišla do dediny, nakúpila si keksy, na ktorých som bola závislá, a išla so do svojho utočštia.

O deň nato som sa vracala Peggy, a nemala som dobrý pocit.

" Otvorila dvere, už na mňa bola  nachystaná, a začala jačať:
 Čo  si to urobila, čo sito urobila?!"

" Pod hore, ihneď.

Vyviezla sa svojím výťahom a z mojej skrine vybrala biely  froté župan  a na ňom bola škvrna a asi c tri centimetre od ryšavej farby na vlasy.

" To je tak , keď nemám žiaden uterák, a keď som svoje červené k  trička  našla v dome pre psov.
" Máš si to strážiť."

"Okamžite daj do župan do pôvodného stavu."

" Zajtra,, veď som len teraz prišla, bolia ma nohy," prehodila som.

" Just now,!!!, zvreskla tak, že mi vypadla šálka s kávou na zem. "

" Nie som tvoj otrok  a tvojej panovačnosti mám po krk."

To mi už chcela dať facku.

" Skús to.", praskli mi nervy. A ten jej syn, čo mi dobre že  nevyznával  lásku ,tam iba sedel ako socha.

Nakoniec som išla do dedinyV. obchode mali niečo ako Vaniš.Kúpila som si aj niečo na pitie., lebo mi začalo byť na vracanie.

šla som späť, k Svietilo slnko, a z gotického kostola vychádzali ľudia, smiali sa a ja som  , a ja som šla k niekomu , s kým som už nikdy byť nechcela.

O tri dni prišla jej dcéra zo Singapuru.

Sadli sme si, aja som povedala:

"Nehnevaj sa , ale ja už s tvojou mamou nechcem byť. Mám len jedny nervy."

" Áno chápem ťa. Kedy  chceš odísť?  koniec februára..?

" Áno, to by bolo skvele. Dakujemm." A bolo.

Kúpili letenku a zabezpečili odvoz na Luton.

Posledné dva týždne bol Peggy kľudná. nechápala, prečo odchádzam.

 

 

Keď som už sedela v lietadle , cítila som ozajstnú katarziu.

Ale bolo mi smutno za psami.

To som ešte nevedela že vyzerám ako  kostra.- kosť a koža. Tam som si to nejako nevšímala.

 

 

S odstupom času  na to celé nespomínam až tak zle. Osvojila som si žiť s rules

a používať slovo Common sense čo znamenalo  zdravý sedliacky rozum, naučila som sa byť samostatná .

Najfrektovanejšie slovo bolo  You  are not alloved to  teda že mate zakázané: rozprávať sa jej synom, hladkať jej vnučku , psov  a rozprávať sa

s o stavbármi armi, ,hlavne s Nikim., že si nesmiem zo brať šálku do svojej izby., plno iných.

Angličania sú zvláštny národ. Vždy vás pozdravia a spýtajú sa ako sa máte, ako st e sa vyspali a podobne. Ale ich to vôbec nezaujíma. Len  to majú zakódované  génoch.

Sú veľmi hrdí na svoju krajinu a to sa mi páčilo. Občas somdPeggy podpichla:

" V júni budete mať referendum o tom či zostanete  v EU. alebo nie., ako budeš voliť?"

" Samozrejme , že nechceme už byť v  EU,  už sme  na vás pracovali dosť.", povedala zlostne. A ja som sa výborne pobavila.

 

 

 

 

 

 

 

 

"

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status bohatstva. Skôr sa pozerá na to, či mu vlastné bývanie nebude na príťaž.

KOMENTÁRE

Výrok, ktorý Trumpa odrovná

Pri spätnom pohľade je ľahké pripomenúť si výroky, ktoré sa uchytili, lebo kandidáti pre ne nakoniec prehrali.

EKONOMIKA

Ľudia nechcú bývať vo veľkomeste, vracajú sa na dedinu

Blízko miest sa sťahujú najmä mladé rodiny.


Už ste čítali?