MDŽ- áno!!!

Autor: Jarmila Durániková | 7.3.2014 o 14:51 | (upravené 7.3.2014 o 17:18) Karma článku: 7,33 | Prečítané:  1110x

Mám rada tento sviatok. Viaže sa mi s viac či menej veselými spomienkami. Nie je to žiadny komunistický výmysel , i keď ho komunisti dosť sprofanovali. Vznikol na medzinárodnej Ženevskej konferencii v roku 1910 , a dátum 8. Marec súvisí s obrovským ,40 tisícovým štrajkom newyorských krajčírok, protestujúcich za zlepšenie svojich podmienok v roku 1908.

Na základnej škole n sme v tento deň mohli vidieť naše učiteľky v pekných šatách, strvalených hlavách , primaľovaných dosť červeným rúžmi výrobcu AB. Voňali ťažkotonážnymi ruskými „ duchmi“ Na tabuli trónil klasický nápis DNES JE SVIATOK VÁŠ , NESKÚŠAJTE NÁS. Celkom zbytočne, lebo učiteľky si to chceli tiež trochu užiť. Tiednej sme dali darček, niekto , teda ja, povedal básničku, a pani učiteľka vyronila obligátnu slzu a bola rada že, nás , hajzlíkov, pošle domov skôr, aby mohli s kolegami v zasadačke vypiť trochu vína a dať si jeden alebo dva obložebé chlebíčky . Horšie to bolo doma. Mama i otec pracovali v nemocnici , ale každý oslavoval so svojím oddelením. Mama prišla domov o ôsmej uvarila nám krupicovú kašu. Dostala dve utierky, zoschnutú čokoládu , a povädlý červený karafiát. Otec prišiel riadne „namydlený“ až nad ránom, a nedoniesol nič. Ráno mu bolo zle a pil tzv: Žimné vre. Na strednej škole to bolo podobné, ibaže matematikár sa riadil heslom , že “ sviatok treba osláviť prácou,“ čo bola podľa neho ďalšia písomka. Vzdorovať mu bolo ťažké, bol prísny a poctivý. Až po rokoch som ho ocenila ako jedného z najlepších profesorov a vďaka nemu mám rada matematiku. Ani doma nijaká zmena, akurát mamin karafiát bol celkom čerstvý, lebo nemocnica si už pestovala kvety v skleníkoch, a nebol jeden, ale tri. K tomu utierka, a dezert „ Višne v čokoláde,“ ktoré sme so sestrou v ten večer vyjedli. Otec sa zabával ako vždy do nocí, a ráno ako prvá pomoc vždy Žimné vre. Na vysokej škole sme na internáte urobili koncert na želanie. Trval do rána. Keď sa v éteri už piaty krát ozývala skladba „Stair to Heaven, od Zeppelinov, alebo Child in Time od Deep purple, a v odpadkovom koši sa hromadili fľaše od alkoholu, akosi som svojho chudáka otca začínala chápať. Poslednú oslavu MDŽ som zažila už v zamestnaní ako mama takmer dvojročného syna. Bolo to dosť bujarí oslava, lebo pani Adela , najslušnejší človek v celom ústave, tancovala na stole. Na druhý deň si nič nepamätala, a keď je už tretí človek povedal, že je výborná tanečnica, zrútila sa a išla k lekárovi. Ja som bola v pohode. Akurát mi kolega Janko rozprával, že sa mu v noci snívalo , že sa so mnou bozkával, a že sa mu to ohromne páčilo. Nepovedala som nič... Potom už žiadna oslava nebola. Importovali sme si tu Valentýna, a Deň matiek , a podobne. Ale starý dobrý MDŽ má stále svoje miesto. Ak dostanem nejaký kvietok, alebo čokoládu, budem sa tešiť. A môže byť aj zoschnutá...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Najnebezpečnejší text na facebooku napísal jeho zakladateľ

Mark Zuckerberg chce použiť silu firmy na to, aby zmenil podobu našej spoločnosti. Bol by veľmi nebezpečným spasiteľom.

BLOG TRANSPARENCY

Ombudsmanka: Lajčák opakovane porušoval ústavu

V zdôvodnení vysvetľuje, čo ministerstvo nespravilo.

EKONOMIKA

Dodávateľ nemocníc dostal pokutu za biele kone z Cypru

Prvý postih za neprehľadnú vlastnícku štruktúru je právoplatný.


Už ste čítali?